Víkend v Nitre - 17.-18. 3. 2007

Po každej ukončenej výstavnej sezóne si hovorím, že no tak takáto ďalšia úspešná už sa asi tak skoro nezopakuje ... a ono to stále pokračuje a ja sa nestačím čudovať. Tomuto náročnému výstavnému víkendu opäť predchádzal stresový týždeň, najmä pracovne, v piatok som mala pocit, že tak toto už naozaj nezvládam a keď som večer kúpala Kaču a líhala si spať okolo jednej v noci s tým, že o druhej som mala už budík, aby som okúpala Cheeky, uvažovala som tuho nad vlastnou normálnosťou. Budík poctivo pípal a prvé, čo ma napadlo bolo, že kde by som tak mohla Cheeky prihlásiť najbližšie na Slovensku na výstavu, kde by dokončila šampiónku Slovenska, lebo pár hodín spánku navyše by sa naozaj zišlo. Nakoniec mi to nedalo a vyliezla som z teplej postele a šla kúpať.
Na výstavisku som zistila veľmi pozitívnu správu, že stánok Eukanuba, kde mal manžel stráviť svoj pracovný deň, bol len pár metrov od nášho kruhu, takže sme si boli celý deň nablízku. Layton team sa pomaličky začal schádzať a príjemný deň mohol začať. Tentokrát som sa posnažila (ale to už vo štvrtok večer), a napiekla som dva zákusky. Vedela som, že má na víkend prísť môj obľúbený chorvátsky handler Ante, ktorý je zamilovaný do môjho karamelového zákusku, takže pri každej príležitosti mu ho z vďačnosti za Kima upečiem. Ale Ante nie je jediný, ktorý dostáva z tohto zákusku žalúdočný orgazmus, pravda Katka? :-) Takže posilnení kávou a zákuskami sme sa mohli pustiť do prípravy psov do kruhu. Rozhodca bol Tino Pehar z Chorvátska. Pôvodne bola na túto výstavu pozvaná Tatjana Urek zo Slovinska, ale v podstate som rada, že mala obsadený termín a nemohla prísť, lebo je to moja veľmi dobrá kamarátka a ono to nie je zrovna dobrý pocit vystavovať u svojich kamarátov, či už pre nich alebo pre mňa. Tino Pehar naše odchovy už dva krát pred tým posudzoval, majú od neho BOB aj Kim aj Ňufko. Priznám sa, že som už vopred najväčšie nádeje vkladala do mojej mladej Kačenky, neviem prečo, ale tak som to cítila. V triede mladých sme najprv vystavili Jazza, to predvedenie sa mi zrovna moc teda nepodarilo, no ale vyhral svoju triedu a v konečnom dôsledku aj víťaza mladých Slovenska. Cheeky bola víťazka Slovenska ako dospelá sučka a Kača ako mladá. Keď sme nastúpili o BOB, pán rozhodca po jednom kolečku poďakoval mladému aj dospelému psovi a nastal "boj" medzi Kačou a Cheeky. Problém bol v tom, že obe sú na mne poriadne závisláčky. Cheeky vodila Jarka, sú na seba zvyknuté, ale predsa len je to ťažko, keď ja bežím vedľa nej v kruhu s niekým druhým. Som zvyknutá v kruhu komunikovať so psami hlasom, a oni na to reagujú a predvádzajú sa, ale potom je problém, keď mám dvoch v kruhu naraz. Je mi to teraz strašne smiešne, lebo si predstavujem situáciu, ako vždy pred takýmto spoločným vstupom do kruhu mi Jarka aj Robo s výstražne zdvihnutou rukou hrozia, že ma prerazia, ak vydám v kruhu čo i len hlások :-). No snažila som sa byť ticho, ale aj tak to bola pomerne komédia, čo tam tá Cheeky stvárala. A presne ako kedysi v Trbovlji v strašnom blate nechal p. Pehar behať množstvo kolečiek Jarku s Ňufom a Roba s Georgiou, aj teraz nás nechával poriadne dlho behať a užíval si svoje rozhodovanie o BOB. A získala ho Kačenka! Len čerstvo 12-mesačná juniorka!
Pobalili sme veci, aby sme chytili dobrý flek pri záverečnom kruhu, chystali sme sa totiž do chovateľských skupín a na základe získaných titulov v kruhu sme postúpili aj do ďalších súťaží. Nebolo ešte veľa hodín, takže sme si vyhradili krásne veľké miesto, kam sa potom k nám pridali aj handleri Ante a Denis a Gabi Thoma so svojimi americkými akitami. Tam mohlo zákuskové obžerstvo pokračovať v plnom prúde, keďže do záverečiek nám zostávali dobré dve hodiny. Medzičasom som sa s rodinou Blažkovcov, čo majú od nás Kačinho brata Rika dohodla, že si ho pôjdem trošku von potrénovať, aby sme mohli skúsiť časom nejaké výstavy. Je to celkom vydarený psík, a tak som mala obrovskú radosť z toho, že na vodítku potrebuje len malé korigovanie a inak chodí ako výstavný profesionál. Postoj docepujeme a môžeme vyraziť na výstavy.
Potom prišla Jaruška a spoločne s ňou a s Katkou sme začali nacvičovať "choreografiu" našej účasti v súťaži chovateľských skupín, teda najmä to, ktorá sa vo svojej sukni môže ako hlboko predkloniť :-). Veľmi si vždy užívam tú prípravu na skupiny, neskutočne sa pritom s kočkami nasmejeme pri zlaďovaní výstrihov, ružičiek a mejkapu. Teda mejkap sme tentokrát vynechali, lebo skúste niekto Katke namaľovať pery - je to skoro nemožné, pretože jej záchvaty zvonivého smiechu jej trasú perami skoro non-stop :-) Výmena roztrhaných pančúch na dámskom WC so seknutými krížami bola tiež zážitkom, a celé náhodné osadenstvo tohto dôležitého priestoru mi pri tom ponúkalo Ibuprofeny a Algifeny :-).
Súťaže teda mohli začať, my sme boli pripravené. Trošku sme mali zmätok v poradí súťaží a tak som sa niekoľkokrát prezliekala hore-dole, kým som si obliekla to správne sako a pripravila psa do správnej súťaže. Najprv teda nastupovala Katka s Jazzom o najkrajšieho mladého psa, posudzovala to pani Ubrová z ČR. Junior BISy bývajú najviac obsadené, preto som ani neuvažovala nad tým, že by sme mohli niečo utrhnúť. Výstava s cez 2200 prihlásenými psami .... fakt silná konkurencia. S Kačenkou som už bola v prípravnom kruhu o najkrajšiu sučku a odtiaľ som sledovala Jazza. Krásne zabehal a pani Ubrová ho postavila na tretie miesto!!!  To síce znížilo Kačine šance na umiestnenie na bedni skoro na nulu, ale vôbec mi to v danom momente nevadilo, mala som kvôli Katke a Jazzovi veľkú radosť. Je to už jeho tretie umiestnenie v junior BISe! A už sme aj nabiehali s Kačenou. Myslím, že sa predviedla veľmi pekne, a postúpila do užšieho finále. Posudzovala nás Dr. Ridarčíková, ktorá presne pred rokom na tejto výstave nechala v rovnakej súťaži zvíťaziť našu Cheeky. Hovorila som si, že Kača sa jej určite páči, ale vzhľadom k tomu, že nechala vyhrať Cheeky pred rokom, a že už Jazz stál na bedni o jednu súťaž skôr, skrátka nemáme šancu. Tretie miesto jazvečík, druhé miesto austrálsky ovčiak .... a to je už koniec, hovorím si. Prvé miesto americký kokršpaniel! Hurá! Kačenka to vyhrala napriek všetkému! Čakala nás ešte naša obľúbená súťaž chovateľských skupín, takže šup prezliecť sako a ideme na to. Tentokrát konkurencia nebola veľká, ale získali sme tretie miesto a to nás veľmi teší. Shaggy, Kača a Cheeky to v kruhu odšlapali úplne úžasne. Akurát sme skôr odišli z fotografovania, pretože víťazní ridgebaci boli úplne nenatrénovaní a tak sa tam hádzali a skákali, že nás niekoľkokrát skoro zhodili z nášho stupienka, kde naši psi (a my s nimi) krásne pózovali. Bolo to možno trochu neslušné, ale nechceli sme riskovať, že tam popadáme na seba, už dosť, že nám ridgebaci zhodili a skoro rozbili náš pohár, atď.
Pokálmi sa to na našom stole už len tak hemžilo, ale ešte stále bola pred nami súťaž v ôsmej skupine. Mladá 12-mesačná sučka nemá veľké šance v konkurencii dospelých vyzretých BOBov, ale naša Kačena je skrátka "special". Môj tip na víťaza skupiny presne vyšiel, a veľmi mu to prajem. Lagotto Romagnolo, predvádzaný Antem! Je to pes, ktorý má asi 20-krát vyhratú skupinu a má dokonca 3-krát titul Best in Show. Kačenka sa ale dostala hneď za neho, no skrátka res. BIG je úplne úžasný úspech :-)
Pomaly sme pobalili veci a pobrali sa domov, pokúsiť sa uchytiť si aspoň pár hodín spánku pred nedeľou, o ktorej som vedela, že bude ešte náročnejšia, ako sobota. Bola klubová výstava, ale ja som mala ešte pomedzi to stihnúť robiť záverečné preskúšanie na plemená doberman a čínsky chocholatý pes. Zlatý pán Matyáš, ktorý mi toleroval to, že som chcela stihnúť byť na klubovej výstave a počkal s preskúšaním až na poobedie.
Klubovku posudzoval pán Studeník. Rozhodca s výborným okom, ale veľmi prísny. Málokedy sa mi u neho nejako veľmi darí, aj keď musím uznať, že to bol práve on, ktorý ako prvý posudzoval môj úplne prvý odchov, psíka Layton Assiniboin a vo veku 14 mesiacov mu udelili titul BOB na špeciálnej výstave v Čechách z 53 zúčastnených americký kokrov. No ale to už bolo dávno.
Koberec na pokrytie celého kruhu sa mi od vedenia výstavy podarilo vydrankať na výmenu za krabičku karamelového zákusku, a tak sa naším psíkom dobre a pohodlne bežkalo. Vystavovali sme Maxa, Jazza, Shaggyho a Kaču. Cheeky som nehlásila, ani neviem, prečo som sa tak rozhodla. Ani neviem, ako sa mi podarilo odvystavovať a zároveň sa ísť aspoň trošičku poobzerať po dobermanoch a číňankoch. A už sa aj blížili záverečné súťaže klubovej výstavy, kde Max získal Best of Variety, a Kačenka znova zabodovala a okrem klubovej víťazky mladých si odniesla aj titul najcennejší, BOB! Popravde s celkovým stresom a časovou tiesňou som nedeľou tak preplávala, že som si ju ani nestihla vychutnať a tak vlastne ju ani neviem dobre popísať. Ani som nestihla nakrájať tortu, ktorú Kača za BOB dostala, aj som si v rýchlosti zabudla z nej kúsok zobrať a ochutnať, viem len, že vyzerala úplne skvele. Utekala som robiť skúšky. Taká som si sebou istá, keď sa na zvieratá pozerám spoza kruhu, alebo keď si to študujem. Ale keď sa postavím vedľa pána Matyáša, ktorý je dlhoročný skúsený rozhodca a allround, tak som "taká maličká" a mám pocit, že snáď neviem nič. On si to našťastie nemyslel a skúškami som úspešne prešla. Uf ... mám to za sebou, a teraz si dám s hospitačkami a skúškami pauzičku.
Šup naspäť na členskú schôdzu, kde sa konalo vyhlásenie psa a sučky roku 2006 - Layton team neuveriteľne zabodoval, keďže prvé dve miesta aj v psoch aj sučkách patrili našim psom! Petja, ďakujem za toľkú prezentáciu Maxa, ktorý získal prvé miesto! Yvetka, Tebe vďaka za Shaggyho druhé miesto! Evičke Liptákovej, mojej dlhoročnej skvelej kamarátke, patrí vďaka za super starostlivosť a rozmaznávanie Cheeky a Georgi, ktoré získali prvé a druhé miesto v sučkách. Pohárov som domov za víkend priviezla jedenásť. Ale na mojich policiach už nie je ani centimeter štvorcový miesta .... Riško, budeš mi musieť niečo vymyslieť :-)  Lebo momentálne stoja poháre v obývačke na zemi a tam ich obchádzam.
Tak ... úspešný víkend za nami, Cheekinka je po ňom šampiónka Slovenska, Kačenka junioršampiónka. A tak sme uvoľnili cestu mladšej Lancelle, aby ona mohla začať tiež svoju výstavnú kariéru. Janka, veľmi Ti s ňou držím palce.
Tak kočky, dáme si malú výstavnú pauzičku a začiatkom leta na výstavách pokračujeme ... teším sa na to, je mi s vami na výstavách strašne fajn. Vďaka.

 

Linda