|
|
|
|
29. 10. 2005 - hotel STUPAVA***
rozhodcovia / judges Laurent Pichard (CH), Naďa Klírová (CZ), Róbert Kanás (SK) !!! ANDIS AGC clippers as prizes for each category winner !!!
|
|
|
PUDEL / POODLE 2. Dagmar Struckelová – pudel veľký biely - kontinentálny strih 3. Zuzana Suchoňová – pudel stredný čierny – moderný strih |
TERIÉR A BRADÁČ / TERRIER AND SCHNAUZER
STRIPPING 2. Ivana Zacharová - sealyham teriér 3. Martina Krišová - west highland white teriér |
 |
 |
|
ŠPANIEL A SETER / SPANIEL AND SETTER 2. Miroslava Žáčková (CZ) - americký kokeršpaniel 3. Jaroslava Hatalčíková - americký kokeršpaniel |
OSTATNÍ A KRÍŽENCI / OTHERS AND MIXED BREEDS 2. Anna Kulichová (CZ) - bedlington teriér 3. Andrea Grossmanová - pudel v strihu teriéra |
 |
 |
|
Junior Best In Show |
Best Kerry Blue |
|
Best Technique |
Best Slovak Groomer +
Best in Show |
|
Milí priatelia, je mojou psiou povinnosťou sadnúť opäť k počítaču a napísať vám o zákulisí príprav na Bratislava Grooming Show 2005, pretože ten ohlas, s akým sa moje poznámky a komentáre stretli po minulom ročníku, je skrátka zaväzujúci. Po úspešnom ukončení BGS 2004 sme si dali asi tak dva mesiace pauzu a už v januári, možno až vo februári sme opäť začali s prípravami, najmä propozícií, objednávkou hotela, a podobných „hrubých prác“. Ostatné dolaďovačky vám opäť prinášam formou chronologických zápiskov. Január 2005 Začínam uvažovať o tom, či by si predsa len nedalo zohnať ešte lepšiu sálu, ako je hotel Stupava. Hlavne väčšiu. Využívam nápad pani Sýkorovej, ktorej sa ponúkla sama pani Kamila Magálová, ktorej Janka strihávala pudla, že aby sme súťaž zorganizovali u nej na Čiernej Vode v hoteli Kamila. Tak sme sa tam vypravili na prieskum v zložení pani Sýkorová, môj manžel, náš syn a ja. Náš syn si náramne dobre rozumel s vnučkou pani Magálovej a počas celej večere sme ani nevedeli, že kde je. Poviem vám, pani Magálová je úžasná spoločníčka. A ak si spomeniete, že som minulý rok písala o tom, že treba na Janku spomínať, lebo ja po dnes deň neviem, kto bol Ján Magál, ktorého memoriál sa každoročne organizoval na jednom bratislavskom cvičisku, tak teraz to už viem, objasnila mi to práve pani Kamila. Bol to blízky príbuzný jej manžela a vraj to bol veľmi zaslúžilý kynológ. Ale k veci – pozreli sme obe sály, ktoré hotel Kamila ponúka, ale žiaľ, priestorovo nám to nevyhovuje, buď je sála malá, alebo v nej nie je skoro žiadne denné svetlo a je členitá. Je mi to maximálne ľúto, pretože s takou pohostinnosťou sa zrejme ešte naša strihačská súťaž nestretla. Budeme sa musieť uspokojiť s priestormi hotela Stupava. Marec 2005 Na veľkonočnú sobotu máme v hoteli Stupava kurzy výstavnej úpravy psov. Neviem, do akého kalendára som sa pozerala, keď som volila termín akcie, ale, skrátka, zadarilo sa a tak už som termín nemohla zmeniť. Pár ľudí na mňa pozeralo čudne, že prečo cez Veľkú Noc, no ale – chybička sa vľúdila. Využívam možnosť osobného rozhovoru s prevádzkarkou hotela Stupava a snažím sa jej dať návrhy na zlepšenie fungovania ich reštaurácie v priebehu našej októbrovej grooming show. Ubezpečuje ma, že nepríjemného čašníka z minulého roku už vyhodili, takže problém so psami v reštaurácii by už naozaj nemal byť (hm, to vám sľubujem každý rok, pravda). Prisľúbila tiež, že bude na akciu o kuchára viac, aby sa nemuselo na obed čakať tri hodiny. Takže dúfam ... Jún 2005 Deň D pre všetkých zanietených psíčkarov nastáva príchodom prvého júnového víkendu – Európska výstava v Tullne. Prichádzam tam, celá spokojná s úžasnou úpravou svojich psov. Klapne mi sánka, keď zbadám úpravu americký kokrov môjho idolu Laurenta Picharda, ktorý nám tohtoročnú BGS má posudzovať. Jeho psi vyzerajú úžasne, a tak keď sa mi jeho handler a strihač, útly Hug, ponúkne, že mi prezradí pár trikov, nemôžem sa dočkať. V tom momente som strašne pyšná na to, že Laurent bude náš rozhodca, pretože tu sa len uisťujem o tom, že je to naozaj kapacita. Stretávam ho opäť o dva týždne na výstave v maďarskej Pápe, kde posudzuje. Spokojne na mňa v kruhu žmurká, nahne sa ku mne pri diktovaní posudku a zašepká mi, že je pyšný na to, ako som si jeho rady a rady jeho handlera ohľadom úpravy vzala k srdcu. Rastiem dva metre do výšky, ale na druhú stranu sa aj trochu hanbím za to, ako som si dovtedy myslela, aká som ja v tej úprave len dobrá. Pred záverečnými súťažami si pod náš stan s nami príde len tak poklábosiť pani Naďa Klírová, tak preberáme pár vecí ohľadom groomingu. V tom sa pristaví aj Laurent, takže už diskutujeme o viacerých detailoch. Práve som pochopila, že obaja k tomu budú pristupovať maximálne zodpovedne, a to niet pre mňa väčšej radosti. V tom sa ma Laurent spýta: „A kedy že to presne je? Vieš, ja už mám celý október tak plný, prehnal som to s prijímaním posudzovaní.“ Moje 5-sekundové zamrznutie tváre mu prezrádza všetko a tak ma s úsmevom ubezpečuje, že sa nemám báť, on mi to sľúbil, tak určite príde. August 2005 Z Andisu z USA nám poslali opäť štyri profesionálne strojčeky pre každého víťaza kategórie, mám z toho opäť naozaj radosť, ako keby som ich všetky štyri rovno ja vyhrala! Moju radosť trošku čerí fakt, že maďarskí predstavitelia kynológie zmenili termín 2x CACIB Budapešti a ten nový sa presne kryje s našou súťažou. To nás určite trochu poznačí ... September 2005 Tento rok akosi nemávam nočné mory. Neviem, či už som si zvykla, alebo je to len predzvesť toho, že to tento rok nemusí dopadnúť až tak dobre, ako minulé dva roky. Ale snáď nie. Ani nemám pocit, že by nás postretávalo toľko sprievodných katastrof, ako minulý rok. Verím, že všetko vyjde, mám predsa skvelého manžela, ktorý mi so všetkým pomáha a mám tiež výborných priateľov. S Robom a Jarkou, ktorých už z môjho predchádzajúceho rozprávania určite poznáte, dlhé hodiny preberáme všetky možné detaily súťaže, a to počas našich nespočetných spoločných kilometrov na výstavy. S Evičkou Liptákovou si zase dávame rande v meste a ideme kúpiť látky na obrusy, ktoré mi ušije, aby sme ich použili na stupne víťazov. V predajni sme objavili aj krásne ružové rámiky na fotky, tak do nich dáme čísla s umiestneniami a bude to skvelé! Ale predsa len sa blíži termín uzávierky a to je vždy kameň úrazu. Opäť ma chytajú stavy paniky a zúrivosti na striedačku, aj keď tento rok je to lepšie, lebo v porovnaní s predchádzajúcimi ročníkmi, keď bolo prihlásených k uzávierke vždy tak po 5 súťažiacich, ich tento rok máme už 17. No ale aj tak málo! Veď kvôli rastúcemu počtu sme pre tento ročník vymysleli novú časovú schému, a to tak, že sa bude strihať v troch časových úsekoch, a tak aj zabezpečíme väčšiu prehľadnosť a viac priestoru pre divákov. A predstavte si, že by sme do troch úsekov delili 17 súťažiacich, však to by bolo smiešne málo! Opäť mi teda prirastá mobil k uchu a telefonujem. Nechcem vidieť ten účet. Lámem, presviedčam, nahováram, donucujem, skrátka všetky možné spôsoby. Ale je mi trápne, priznám sa. Toto je presne tá časť organizácie BGS, ktorú z duše nenávidím. Keby som si len toto mohla odpustiť. No lenže potom by som mala 17 súťažiacich. Skrátka, nevyberiem si. Jednoducho musím. Stokrát som do telefónu počula všetky možné dôvody, prečo nie, ale že na budúci rok určite. Počúvam to už tretí rok, tak snáď už na budúci rok naozaj!!! Keby to splnili všetci, čo to sľúbili, tak do budúceho roku máme dvojnásobný počet súťažiacich. Tak poďme na to uzatvárať stávky a tipy J. Október 2005 Tlačí na mňa Alenka Veitová z Prahy, že „čas se krátí a voda stoupá“, treba navrhovať a tlačiť diplomy! Ja som tento rok so všetkým akosi zaspala dobu. Mám nejaké spavé obdobie, napriek tomu, že sa blíži kvartálne priznanie DPH, hneď na to BGS a týždeň po tom ešte hyperaktívne organizujem špeciálnu výstavu amerických kokeršpanielov. Dúfam, že toto celé nie je ticho pred búrkou. Robo navrhol, aby som vytvorila nástenku s informáciami pre divákov. Tak na tom pracujem, aj keď seriózne vážne postrádam akýkoľvek výtvarný talent. Ale však ide o informácie, nie o vytvárné prevedenie, ubezpečujem sama seba. Do poslednej chvíle nechávam otvorený katalóg, že čo keby sa ešte niekto poprihlasoval ... a aj tak bolo. Pár prihlášok ešte predsa len prišlo, počet sa vyšplhal na 37, čo je presne o jednu viac ako minulý rok. V pudloch nič nové, opäť len traja prihlásení. To ma škrie najviac. Veď predsa na iných súťažiach býva pudlov najviac! Tak prečo my ich nemáme? Každý má pre mňa na túto moju otázku inú odpoveď, nuž, budem sa snažiť ďalej aj do budúcna. V utorok som šla na poštu vyzdvihnúť všetky oznámené zásielky. Jeden z balíkov, ktoré nám prišli, ma hneď zaujal. Bol z Holandska. Na vrchu bol priložený list .... čítam .... a slzy dojatia sa mi derú do očí ešte na pošte. Holandská asociácia strihačov nás srdečne pozdravuje, a keďže nikto z nich sa tento rok nemôže zúčastniť našej súťaže, posielajú nám cenu, ktorú by radi venovali strihačovi s najlepšou technikou práce. Ja naozaj neviem, kde nás holandská asociácia strihačov objavila!!! Cenou sú nástenné hodiny s logom ich asociácie a s nápisom Bratislava 2005 – Best technique. Som nadšená a hneď telefonujem svojim najbližším, aby som sa vyspovedala zo svojej malej radosti. Vo štvrtok pred súťažou sa už zbehlo práce a práce, a tak som veľmi rada, že manželia Monika a Ivan Uhlíkoví a Ivetka Dudášová prišli k nám a priložili ruku k dielu. Piati sme tú prácu, ktorá by ma inak čakala, odviedli za necelé dve hodinky a išlo nám to skvele od ruky. Pritom sme popili kávu, porozprávali sa a bolo nám fajn. Ešte stále sa nekonajú katastrofy podľa minuloročného scenára a všetko ide nejako príliš hladko. V piatok ráno odchádzam na letisko do Budapešti pre Laurenta Picharda. Po ceste v aute zistím, že som si úplne zabudla pozrieť, na ktorý terminál prilieta EasyJet. Mobilný telefón je vynález modernej doby, na ktorý nedám dopustiť a bez ktorého by som asi neprežila. Za jeho pomoci a prostredníctvom mojej mamy zisťujem, že áno, je to terminál 1. Stojac na hranici pri Komárne mi prichádza sms správa. Z Brna od Romany Fister, že nemôže prísť, lebo mám dosť vážnu angínu. No dobre, tak o druhého psa menej (lebo už od Lucky Sládekovej som vedela, že nebude môcť ani ona). Vzhľadom k tomu, že je víkend pred pamiatkou zosnulých, cesty sú plné samovražedných babiek a dedkov na storočných bicykloch s chryzantémami vytŕčajúcimi do prostriedku cesty, prípadne osemdesiatnikov, čo oprášili v garáži trabiho a opäť po roku sa vybrali na cintoríny. Cestu do Budapešti normálne zvládam za dve a pol hodiny, teraz mi to trvá tri a pol a tak katastrofa číslo 1 tohto ročníku je na svete. Prichádzam na letisko skoro hodinu po pristátí lietadla. V letištnej hale v kaviarni ma čaká vždy usmiaty Laurent, a jeho prvá veta je: „Ja Ťa musím strašne milovať, keď som sem prišiel, pretože som tak vyťažený a mám takú poriadnu angínu!“ Po ceste v aute z Budapešti už aj mňa začínajú pobolievať mandle! Dúfam, že to v sobotu vydržím, a že bude už zdravý aj Robo, ktorý sa mi už v stredu tiež vyhrážal tým, že na neho lezie choroba a bez hlasiviek asi ťažko bude moderovať. Po príchode domov z Budapešti musíme zbaliť všetky veci do dodávky. Medzitým mi stále zvoní mobil, a keď už mi volá moja dobrá kamarátka Eva Madziová, že ani ona s dcérou nedorazia, lebo majú doma vážne problémy, nevládzem jej ani normálne odpovedať a poviem jej len, že tak to už je šiesta. Večer mi mala poslať sms pani Klírová, keď dorazí na hotel. Tajne dúfam, že napriek tomu, že sms neprišla, Naďa áno. Nemám odvahu napísať jej ja. V noci ešte zazvoní telefón, fotograf nám oznamuje, že nemôže prísť. Výborne. Ale inak je všetko pripravené na .... .... deň D, 29. október Budíček o 4:30 nie je nič príjemné. Ale my, čo o tomto čase v sobotu už sedávame v aute niekde na pol ceste na výstavu, to poznáme a snažíme sa tváriť, že nám to nevadí. O šiestej na minútu presne prichádzajú k nám domov všetci, ktorí prisľúbili pomoc, a to samozrejme rozhodca a moderátor v jednej osobe Robo Kanás, Evička a Majka Liptákové a Ivetka Dudášová. Čo by sme my bez nich robili ... Odchádzame, jedným autom manžel a „baby“ a druhým autom ja veziem Roba a Laurenta. Prichádzame do hotela Stupava, kde nás už čaká Andrea Grossmanová s priateľmi, keďže sa tiež ponúkla, že nám ráno s prípravou pomôže. Každá pomocná ruka je dobrá, pretože máme asi hodinu na to, aby sme to všetko pripravili na príchod súťažiacich a divákov. Akosi všetci pochopili, čo máme robiť, a príprava sály prebehla hladko. Veľa rúk veľa spraví. Postupne začínajú prichádzať súťažiaci, prípadne sa ospravedlňovať telefonicky ďalší nepríchodiaci. Ich počet sa zastavil na škaredom čísle 10, a tento fakt mi poriadne skazil náladu na najbližších niekoľko dní. Ale všetko ostatné vychádza presne podľa plánu. Bála som sa, či sa nám podarí dodržať časový plán, keďže sme tentoraz rozdelili súťaženie do troch časových pásiem. Naozaj všetko sadlo skoro na minúty. Rozhodcovia sa po rannom vzájomnom „oťukaní“ pekne zohrali a pri poobedňajších poradách bolo aj poriadne veselo, keď napätú situáciu pri rozhodovaní o postupoch a umiestneniach Laurent vždy uvoľnil nejakou tou „hláškou“. Okolo obeda prišla z Prahy Alenka Veitová a priviezla diplomy. Tie zožali obrovský úspech, boli naozaj nádherné! Pred večerným vyhlásením víťazov sa nám telefonicky ospravedlnil za neprítomnosť aj prezident SKJ, pán Ing. Štefan Štefík, ktorý chcel medzi nás prísť, ale plány mu skrížila kolóna na hraniciach. Nepríchodzích bolo teda dosť, ale nesklamala nás televízna stanica TA3, ktorá opäť aj tento rok vyslala k nám svojich reportérov a natočila krátky zostrih z našej súťaže do večerných správ. Vyhlasovanie víťazov sa opäť nezaobišlo bez pár sĺz za našou kamarátkou Jankou Sýkorovou. Ale veď to je pointa toho, prečo sme jej pamiatke súťaž venovali – predsa aby sa na ňu nezabudlo! Putovný pohár ako cenu Janky Sýkorovej pre najlepšieho slovenského strihača vyhrala pani Dagmar Struckelová z Košíc, ktorá je skúsenou a úspešnou súťažiacou z rôznych svetových súťaží. Cenu jej osobne odovzdala pani Sýkorová, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou Bratislava Grooming Show. Nebudem do podrobna rozoberať výsledky, veď si máte možnosť pozrieť výsledkovú listinu a fotografie. Chcem Vás len na záver požiadať, že ak si myslíte, že súťaž v strihaní psov by sa u nás mala aj naďalej poriadať, prosím, prihláste sa na budúci rok. Zo všetkých strán počúvam, aké je to super, že grooming show pripravujeme, ale viete, bez vás, súťažiacich, sa to naozaj nedá robiť. A z tohto som bola tak trošku smutná druhý deň po súťaži. Prebrala ma až sms správa od Roba, ktorou mi vlastne vynadal, že nemám čo byť smutná, veď som vlastne šťastný človek, keď mám okolo seba toľko priateľov, ktorí mi so súťažou nezištne pomáhali. Má pravdu. Nebudem ich tu na záver menovať, všetkých som ich už spomenula, ale urobím to jednoducho – vy, ktorí ste priložili ruku k dielu, vám všetkým patrí jedno veľké ĎAKUJEM. Teším sa s vami na Bratislava Grooming Show 2006!
Informácie o predchádzajúcich ročníkoch / Information about previous competitions
|
|
| layton@orangemail.sk | |
