|
Milí priatelia,
Rozhodla som sa sadnúť si k počítaču a vyrozprávať sa vám zo všetkých
svojich dojmov a zážitkov z organizácie tohtoročnej Bratislava Grooming
Show, a keďže tá sa, vďaka zvedavému nosu moderátora akcie Roba Kanása,
niesla v duchu zákulisných informácií, prezradiť vám aj niektoré z nich.
Dokonca aj také, ktoré sa Robovi nepodarilo vypátrať. Takže ak ste sa
rozhodli si tento článok prečítať, choďte si najprv uvariť dobrú kávu, lebo
chcem vám toho povedať veľmi veľa.
November 2003
Tesne po úspešnom ukončení prvého
ročníka Bratislava Grooming Show (ďalej už len BGS) posielam záväznú
objednávku na prenájom sály na 30. október 2004, pretože priestory City
Hotela Bratislava sa mi z organizačného hľadiska veľmi páčili, a až na pár
detailov (ako nevpustenie psa do reštaurácie) boli naozaj ideálnym miestom
na konanie našej akcie. Aké je moje prekvapenie, keď obratom dostávam
odpoveď, že moju objednávku zamietajú, pretože to nie je pre nich výhodná
akcia a navyše, do sály budú dávať namiesto parkiet koberec, ktorý
samozrejme, nie je vhodným povrchom pre strihanie psov, resp. pre následné
upratovanie. Poplačem si trošku, zverím sa manželovi, a ten ma podporí, veď
predsa máme ešte skoro rok, tak nejakú vhodnú sálu nájdeme. No ... nebolo to
až také jednoduché ...
Január 2004
Vyhradili sme si jeden celý deň na hľadanie sály, ale manželovi do toho
vstúpili pracovné povinnosti, a tak som musela ísť hľadať priestory sama,
s manželom „na mobile“. Prešla som neuveriteľné množstvo hotelov
a kongresových sál v Bratislave a okolí, ale nič nebolo vyhovujúce. Na
internete som si vyhľadala celé zoznamy možných miest, ktoré by som si
chcela prezrieť, všetky som prešla, všade boli buď koberce, alebo to bolo na
poschodí (viete si predstaviť vytrepať na poschodie 20 stolov, z toho 3
hydraulické?), alebo neboli vhodné svetelné podmienky, alebo na mňa personál
hotela pozeral ako na zjavenie, že či som normálna, organizovať takú kravinu
ako súťaž v strihaní psov. Naozaj som v niektorých chvíľach začínala o sebe
uvažovať. Veľmi mi záležalo na tom, aby som už konečne našla priestory,
v ktorých by sa akcia mohla organizovať tradične, a nie sťahovať sa z hotela
do hotela. Hľadanie sa pretiahlo na niekoľko dní, a keď už som sa začala
vzdávať nádeje na úspech, spomenula som si na svoju kamarátku a cez manžela
aj príbuznú, Zuzku Likierovú, ktorá mi raz radila, že u nich v Stupave je
fantastický kongresový hotel. Tak som si povedala, dobre, chcela som síce
BRATISLAVA Grooming Show udržať podľa názvu v Bratislave, ale keď to inak
nejde, pôjdem pozrieť Stupavu. (Mala som asi poslúchnuť manžela, keď na mňa
tlačil, aby sme súťaž nazvali Layton Grooming Show). Znechutená bezúspešným
hľadaním, tentokrát aj s manželom vyberáme sa do Stupavy. Okolie nádherné,
parkovisko priestranné, strážené a zdarma. Recepčná príjemná, sála
s dlažbou, presklené steny s vynikajúcim denným svetlom, a k tomu výborné
umelé osvetlenie, všetko priamo na prízemí, oproti reštaurácia, všetko
super! Prevádzkár na nás nepozerá ako na bláznov. To predsa nie je možné,
našli sme dobré miesto! Len aby mali voľný termín! So stiahnutým žalúdkom
čakám, kým prezrie diár a .... hurá, majú voľné! Posielame záväznú
objednávku, ktorú nám obratom potvrdzujú!!! Môžeme tlačiť propozície
a pozvánky.
Júl 2004
S pozvanými rozhodkyňami Luckou Sládekovou a Zuzkou Cigánikovou som
v ako-tak pravidelnom kamarátskom kontakte, ale pána Petra Studeníka som už
dávnejšie nestretla na výstavách, a tak sa rozhodnem mu zavolať. Len tak,
akože dobrý deň, ako sa máte. No, pán Studeník sa mal síce dobre, ale mal
pre mňa zlú správu – na ten termín si ich chovateľský klub na poslednú
chvíľu určil klubovú výstavu, čo chápem, že je dôležitá akcia, najmä pre
chovateľa jeho rozmerov. Síce smutná, ale s pochopením, skladám telefón
a hlavou sa mi preháňajú nápady, koho pozvať. Volám do Švajčiarska svojmu
veľkému chovateľskému a posudzovateľskému vzoru, Laurentovi Pichardovi,
ktorý je aj známym rozhodcom prestížnych zahraničných strihačských súťaží.
Rád by prišiel, ale po nazretí do kalendára mi musí oznámiť, že už v ten
víkend má program. Jasné, je to vyťažený rozhodca, ktorý posudzuje výstavy
psov doslovne po celom svete. A skonštatoval, že aj tak dobre, lebo tento
rok už dve významné strihačské súťaže posudzoval, a tak by to už vraj nebolo
pre strihačov zaujímavé. Ale keď mu dám termín na budúci rok, vraj rád
príde. Tak mu ho pre istotu rýchlo dávam (kvôli nemu prezerám kalendár a ten
termín určujem), a Laurent je voľný, takže si našu akciu do kalendára 2005
poznačil a sľúbil, že príde!!! No ale pátranie po vhodnom kandidátovi na
post tohtoročného rozhodcu nie je uzavreté, rozmýšľam ďalej. Človeka,
ktorého kynologicky veľmi obdivujem, môjho kamaráta Roba Kanása, mám v pláne
pozvať až na ten ďalší rok, a keby som ho dala na tento ročník, porota by
bola čisto slovenská, a to mi prišlo také nezaujímavé, aj napriek tomu, že
by to boli samé kynologické a strihačské osobnosti. Napadlo ma, zavolám na
myjavské kopanice, kde sa momentálne zdržuje pani Gyn Gerhardt z USA,
dlhoročná chovateľka a posudzovateľka španielov. Ona moje pozvanie príjima
a tak je problém vyriešený.
Niektorý ďalší júlový deň, ktorý mal síce byť dňom významným pre našu firmu,
ale nečakala som, že bude aj taký významný pre Bratislava Grooming Show.
Prichádzajú k nám na návštevu z Nemecka a Anglicka riaditelia Európskej
centrály firmy Andis, značky strojčekov na strihanie, ktoré dovážame. Prišli
nás „skontrolovať“. Aké je naše prekvapenie a radosť, keď nám sami navrhnú,
že nám firma Andis venuje 4 profesionálne strojčeky pre víťazov kategórií!
No úžasné, čo myslíte? Sú to fantastické ceny! Ja sa totiž ešte stále
pousmievam nad cenou, ktorú som kedysi dostala ako víťazka jednej
zahraničnej strihačskej súťaže – súpravu čínskeho porcelánu. Po dnes deň sa
na túto súpravu práši v poličke v spálni mojej mamy. Prerábame propozície na
súťaž a vpisujeme do nich túto fantastickú novinku. Veď predajná cena takého
strojčeka je okolo 9 000 Sk a taký strojček je nutnou pomôckou každého
strihača. Skrátka, som nadšená.
September 2004
Moje nadšenie opadá telefonátom
z hotela Stupava. Hotel zmenil majiteľa. Som na infarkt. Ale ubezpečujú ma,
že všetko je úplne vporiadku. Dobre, to ma ukľudňuje, ale aj tak tam idem
osobne. Opäť sa ubezpečujem, že im psy nebudú vadiť, a najmä, že strihačov
vpustia s nimi do reštaurácie, veď to je všade inde také bežné. Áno,
samozrejme, vpustia.
18. september
O štvrtej ráno odchádzame s Jarkou
Hatalčíkovou a Robom Kanásom do Slovinska na výstavu. Balíme veci do nášho
auta, keď Robo ešte odbehne, že počkaj, niečo pre Teba mám. Prekvapene
čakám, čo z toho bude. Vráti sa z auta s jedným menším a jedným obrovským
pokálom, vraj to je od neho pre víťazov na Bratislava Grooming Show!
Neskutočne ma potešil a len ma utvrdil v tom, že je to naozaj skvelý človek
a som pyšná na to, že ho môžem nazvať svojím priateľom.
6. október
Je skoro týždeň po uzávierke súťaže a mám iba zopár prihlásených. Minulý rok
som sa pred súťažou budievala zo sna, trápili ma nočné mory, že je ráno pred
súťažou a ja nemám nič pripravené. Tak tento rok ma budila nočná mora, že je
ráno pred súťažou a ja mám 5 prihlásených. Tak dávam káblik od mobilu do
ucha a celý deň telefonujem a obvolávam svojich známych aj neznámych, ktorým
pripomínam, že je týždeň po uzávierke. Neviete si predstaviť, koľkokrát som
v ten deň počula vetu: „Ježiš, celý týždeň na Teba myslím!“ No to si síce
veľmi vážim, ale ten stres, ktorý mi spôsobilo to, že ste, milí moji
priatelia, na mňa iba mysleli a nedali mi o vašom úmysle prihlásiť sa
vedieť, ten naozaj stál za to a nikomu z vás ho neprajem. Preto, ak sa
budete chcieť budúci rok prihlásiť, čo dúfam, že budete, prosím, nenechajte
ma stresovať sa do poslednej minúty.
15. október
Dostávam sms-ku od Ľubky Švecovej,
že ona si to rozmyslela a súťažiť nebude, vraj na to ešte nemá. Tak,
namiesto toho, aby som sa v bratislavskom Poluse venovala nákupom s rodinou,
sedím tam v reštaurácii a vypisujem sms-ky Ľubke, že ja viem, že je dobrá (a
to naozaj viem), tak skrátka musí nastúpiť. Mrknite teraz schválne do
výsledkovej listiny, ako Ľubka nakoniec dopadla v konkurencii 12
prihlásených strihačov v jej kategórii!!! A tak strašne na to vraj nemá!
A takýchto, ktorí sa takto podceňovali, a nechceli prísť, vraj až budúci
rok, je viac.
17. október
Som na výstave v Poľsku so svojimi
priateľmi a obvyklími spolucestujúcimi, Jarkou a Robom, vezieme domov dvoch
BOBov, a až keď v Banskej Bystrici po ceste domov vyložíme Jarku, a s Robom
ideme vo Zvolene natankovať, zistíme, že mi na parkovisku niekto nabúral
manželove auto. Problémy začínajú.
19. október
Manžel vzal auto do servisu a ja
som na ceste so synom do škôlky, mojím autom. Smola sa mi lepí na päty,
a ako správna blondína nacúvam svojím pickupom pred škôlkou do zábradlia
a prerazím si dieru až dnu do auta. Tak toto keď manželovi zavolám, asi mi
už neuverí, že za to poľské búranie fakt nemôžem. Nešťastná z toho celého
príchádzam domov, a aby toho nebolo málo, zvoní mi telefón. Hotel Stupava.
Vraj majú problém, lebo z hygienických dôvodov to nemôžeme mať v tej sále,
ktorú sme si zarezervovali. To snáď nie je pravda!!! 11 dní pred súťažou,
my 36 prihlásených z 5 krajín a toto? Vraj mi ponúknu náhradné priestory,
len mám tam prísť a dohodneme sa. Tak toto musím najprv rozchodiť a ukľudniť
sa. Manžel ma tam nechce pustiť samu, vraj ja z nich dostanem hysterický
záchvat a potom už akcia nebude vôbec.
22. október
Dostávam e-mail od zástupcu nášho generálneho sponzora, firmy Premium Plus
s.r.o. Šéfovi psi v sklade zničili všetky diplomy a zložky s logom Eukanuba,
takže budeme bez diplomov. Tak začínam okamžite pracovať na nejakej predlohe
diplomu, ale nemám vhodný obrázok. Volám do Prahy svojej priateľke Alenke
Veitovej, ktorá má od nás psa. Prosím Ťa, nemáš vhodný obrázok? Tá sa celého
problému tak chytí, že o chvíľu dostávam od nej mailom návrhy diplomov
a o pár dní už mám doma v obálke z Prahy 15 diplomov pre víťazov vytlačených
na nádhernom fotografickom papieri. Alenka je skvelá, dokonca to uznal aj
môj večne ufrflaný manžel, ktorý je až prehnaný perfekcionalista.
26. október
5:30 ráno máme dohodnuté
stretnutie s rozhodkyňou Luciou Sládekovou a súťažiacou Andreou
Grossmannovou v televízii Markíza, máme byť v Teleráne a tam v priamom
prenose ostrihať Andreinho pudla a môjho kokra. No, ale keďže produkčná
chcela aj nejakú diskusiu o šteniatkach do detského bloku, beriem so sebou
môj 5-mesačný odchov Georgianne. Mohli sme robiť s Andreou a Luciou čo sme
chceli, Georgianne svojou bezprostrednosťou a výmyselníctvom bola
jednoznačne hviezdou celého Telerána a vyčarila úsmev na tvári dokonca aj
inak veľmi vážnemu pánovi, hovorcovi ministerstva práce, sociálnych vecí
a rodiny, ktorý prišiel porozprávať o druhom pilieri dôchodkovej reformy
a pritom mu Georgianne v priamom prenose vypila z jeho pohára na stole
pomarančový džús.
Z TV Markíza mierim do hotela Stupava. Priestory, ktoré mi ponúkajú ako
náhradné (chodbu!!!), odmietam. Podarí sa mi späť vybojovať sálu.
V prítomnosti čašníka, ktorý očividne neznáša psov a psíčkarov (ale čo ma po
čašníkovi), dohadujem s veľmi príjemnou, šarmantnou a ochotnou prevádzkarkou
detaily. Ubezpečujem sa, že počas akcie vpustia ľudí so psami do
reštaurácie. Áno, všetko je v poriadku. Spokojná odchádzam domov. Avšak
sľuby sa sľubujú ....
27. október
Prichádzame do kopírovacieho
centra, kde si chceme dať vytlačiť plnofarebnú titulku. Ale keďže majú
zastarané programy, nedarí sa nám ju vytlačiť. Našťastie na druhý deň v inom
kopírovacom centre áno.
29. október
Ideme do Piešťan do firmy
ZOOPRODUKT, ktorá nám zdarma zapožičala stoly pre strihačov. Máme po ceste
cintorín, na ktorom je pochovaná Janka Sýkorová, na ktorej pamiatku súťaž
organizujeme, tak sa pri nej zastavujeme na tichú minútku spomienok. Odtiaľ
do hotela, všetko pripraviť. Celý deň s káblom v uchu, telefonujem
a uisťujem sa, či všetko klapne. Ešte o pol jedenástej v noci vyzdvihujem vo
vedľajšej dedine model anglického kokra od už mierne nahnevanej majiteľky.
Skôr som to skrátka naozaj nestihla, a model som jednej súťažiacej sľúbila.
Posledné noci spávame tak po 4 hodiny.
Konečne – deň D – 30. október
Prichádzame do hotela o pol siedmej ráno, rodinný organizačný tím – môj
manžel, moja svokra a ja. Keďže som viezla v aute sľúbený model a vonku
pršalo a on bol špinavý, na svoj svedomito pripravený reprezentatívny kostým
som si navliekla joggingové nohavice. A tak som z auta vystúpila pred
prekvapený hotelový personál v lodičkách, saku a spomínaných joggingových
nohaviciach, vyzerajúc minimálne ako rómska spoluobčianka, čo ale popierala
moja blonďatá hlava.
Postupne sa začali schádzať účastníci a môj mobil samozrejme zvonil, každý
sa na niečo chcel opýtať. Začal sa stres. Každý odo mňa niečo chcel. Ak to
nebolo organizačného charakteru, musela som reagovať veľmi asertívne
a požiadať dotyčného o odklad danej diskusie na neskôr.
Neuveriteľne sa mi uľavilo, keď som zbadala nášho moderátora, Roba Kanása.
Asi tri týždne pred akciou som sa totiž budila zo sna, že akcia začala
a Robo neprišiel a ja som si nevedela bez neho ako moderátora rady, tak som
zahájila súťaž a utekala plakať na záchod. Nič také sa našťastie nemuselo
udiať, lebo Robo prišiel. Verím jeho moderátorským schopnostiam
a kynologickým vedomostiam a tak som vedela, že bude dobrý. Ale on akciu
odmoderoval nad všetky moje, aj tak pozitívne, očakávania. Je to skrátka
profík.
Prišla pani Sýkorová, rozhodkyne, súťažiaci a tak sme mohli začať. Môj
dlhoročný kamarát Tomi Görcs, šéf sponzorskej firmy Premium Plus s.r.o.,
prišiel niečo po ôsmej, čo bolo úplne skvelé, keďže sme sa dohodli na pol
ôsmu. Otvorili sme súťaž síce bez neho, ale inak tam bol celý čas s nami.
Načas dorazil kameraman, náš kamarát Ondro Wolf z TA3. Dostal do rúk našu
videokameru a celú akciu pre nás filmoval. Jeho kolega kameraman z TA3
prišiel aj s oficiálnou kamerou a urobil zábery zo súťaže pre ich TV.
Súťaž prebiehala bez nejakých zádrhelov (aspoň z môjho organizačného
pohľadu), aj vďaka tomu, že organizačne sme si presne rozdelili úlohy
v našom rodinnom tíme. Tá dlhovlasá sympatická blondína na stánku nebola
moja mama, ako si väčšina ľudí myslí, ale moja svokra. Veľmi obetavá a vždy
ochotná pomôcť. Nie každá nevesta sa môže pochváliť tak dobrou svokrou, ako
mám ja.
A mám aj skvelých priateľov. Okrem vás všetkých, ktorí ste sa na súťaži
zúčastnili či už organizačne alebo súťažne, prišla medzi nás aj Eva
Liptáková s manželom. Je to moja a Jankina bývalá kolegyňa zo salónu.
S kamennou tvárou mi podala krabicu, že priniesla mi na servis pokazené
strojčeky, ktoré od nás kúpila. Otvorím krabicu a v nej úžasná torta so
šľahačkovým nápisom LAYTON a nakreslenou hlavou amerického kokra!!! A torta
bola symbolicky gaštanová. Z jedného prostého dôvodu. Keď sme kedysi s Evou
a Jankou strihali psov v salóne na Gunduličovej ulici v Bratislave, kúsok od
nás bola cukráreň, do ktorej sme si chodili kupovať gaštanové jazýčky so
šľahačkou. Evi, ďakujem!
Počas obedovej prestávky som poslala rozhodkyne na obed. Ale v danom časovom
termíne si stihli u spomaleného čašníka akurát tak objednať. Dobre, dohodli
sme sa, že tú objednávku nám teda komplet prinesú o trištvrte hodinu, my
zatiaľ ideme odštartovať poobedňajšie kategórie. Rozhodkyne odkontrolovali
prípravu, pani Sýkorová odštartovala strihačov, rozhodkyne popozerali
začiatok práce a vrátili sme sa do reštaurácie, kde nás mal čakať obed.
Nedostali sme jedlo naraz, ale v rozmedzí viac ako pol hodiny! Ak teda
odpustíme časové znevýhodnenie, jedlo bolo vynikajúce. Ale jednoznačne
najlepším bodom programu obeda bolo, keď po skoro hodine čakania po
dohodnutom termíne, priniesli Robovi na stôl ním objednanú dvojitú porciu
hranolčekov. Tá bola tak obrovská, že sme sa z nej mohli najesť asi tak
všetci, čo sme za tým stolom sedeli. Zuzka Cigániková dojedla prvá a utekala
rýchlo späť medzi strihačov, aby jej niečo neušlo. Ku svojej úlohe
rozhodkyne sa postavila maximálne zodpovedne. Nesmierne obdivujem Zuzku aj
Luciu, s akou profesionalitou k svojej úlohe pristúpili. Mala som pocit,
akoby súťaže v strihaní posudzovali denno denne. Som hrdá na to, že
posudzovali našu súťaž a určite ich ako rozhodkyne budem doporučovať
zahraničným organizátorom súťaží. Boli skvelé.
Popoludní dorazila medzi nás novinárka, pani
Zoja Csoková z časopisu Pes a Mačka. Fotografovala si priestory, súťažiacich
a na jednu fotku chcela Tomiho Görcsa a mňa. Urobili sme svoje „číz“ a na to
mi Tomi hovorí, že vieš, tá fotka potom bude pod nápisom Pes a Mačka
J.
A takáto dobrá nálada sa niesla celou súťažou ....
Dôležitou osobou celej BGS bola pani Ľudmila
Sýkorová, mamička Janky. Pani Sýkorová opäť venovala pokále niektorým
víťazom a celej akcie sa zúčastnila. Pani Sýkorová sama vyhrala jednu
medzinárodnú strihačskú súťaž v Bratislave pred 10 rokmi a tak teda nie je
veci neznalá. Preto sa stalo už viac-menej tradíciou, že na súťaži pôsobí aj
ako poradný hlas poroty. Nie že by ovplyvňovala výsledky, ale jej
komunikácia s rozhodkyňami celé posudzovanie spríjemní. Som rada, že sa
našej súťaže takto aktívne zúčastňuje aj napriek obrovskej tragédii, ktorá
ju postihla. A prišiel medzi nás aj jej syn, Jankin brat Miňo s manželkou
Zlatkou.
Vrátim sa opäť k moderátorovi Robovi, pretože ten akciu výrazne oživil
a spríjemnil, a nie je to len môj názor. Jeho „zákulisné informácie“ o tom,
ako sa rozhodkyne pri obede nepobili, a čo jedna na druhú prezradili, boli
výborným spestrením aj pre hostí aj pre strihačov. Akurát uvažujem, že čo za
búdu som si to na seba našila, keď som ho pozvala na budúci ročník akcie
posudzovať. Veď kto mi to celé odmoderuje?!
Musím vám prezradiť jednu zákulisnú pikošku, o ktorej asi ani Robo nevie.
A mne to tiež došlo až po súťaži. Keď som si prezrela výsledkovú listinu,
zistila som, že bratislavské sídlisko Karlova Ves, konkrétne jej časť na
konečnej električiek, zvaná Kútiky, je asi nejako špeciálne strihačsky
pozitívne začarované. Predstavte si, že vzdušnou čiarou od seba do 500
metrov sme tam spoločne vyrastali s absolútnou víťazkou a víťazkou kategórie
pudel Andreou Grossmannovou, víťazkou kategórie teriér a bradáč Ivanou
Zacharovou, druhou v tejto kategórii Paťou Dankovou a finalistkou mix
kategórie Slávkou Polachovou. Kto by toto predpokladal, keď som kedysi ako
malá školáčka strašne závidela Ivane, vtedy Letkovej, že môže venčiť svojho
vlastného psa a ja musím len susedových! A neskôr, keď som sa pri
prechádzkach už konečne s vlastným psom stretávala na prechádzkach Andreu aj
Slávku ... no kto by toto bol povedal, že sa takto raz spolu stretneme na
akcii, ktorú zorganizujem a oni všetky takto úžasne zabodujú.
Pri vyhlasovaní víťazov bolo veselo aj smutno. Keď už boli známi víťazi
kategórií, pristúpilo sa k vyhláseniu najlepšieho slovenského strihača,
vlastne strihačky. Stala sa ňou Andrea Grossmanová s pudlom, a putovný pohár
jej odovzdávala pani Sýkorová a jeho minuloročná víťazka Zuzka Cigániková.
Andrea, ktorej bola Janka veľkým mentorom, so slzami v očiach pohár vrátila
späť pani Sýkorovej s tým, že ten patrí do Jankinej vitrínky. Pani Sýkorová
na to požiadala o minútu ticha za Janku, na čo všetci s úctou povstali. Mám
husiu kožu, keď toto píšem. Aj pre mňa Janka veľa znamenala, ako kamarátka
z cvičáku, z výstav a súťaží a najmä ako kolegyňa zo salónu. Zvykli sme
spolu žartovať, že naše zadky sa navzájom dobre poznajú, keď sme vedľa seba
strihali a nechtiac do seba vrážali. Možno sa niekomu nezainteresovanému
zdalo, že sme spomienku na Janku trošku pretiahli. Ja si to nemyslím. Janka
si tých pár minút času určite zaslúži. A nerada by som, aby Janka dopadla
ako istý Ján Magál. Ešte za čias, keď som sa venovala pracovnej stránke
kynológie, som sa pravidelne každoročne zúčastňovala na pretekoch Memoriál
Jána Magála. Po dnes deň neviem, kto to bol Ján Magál, ani čo mal spoločné
s kynológiou. A to je smutné.
Ceny rozdané, víťazky šťastné so svojimi novučkými strihacími Andis
strojčekmi, niekto možno sklamaný, že nevyhral. Ale dúfam, že každý sa cítil
tak príjemne, ako všetci tí, ktorí mi po súťaži posielali sms-ky na mobil
o tom, aké to bolo strašne fajn. Celý zdarný priebeh akcie, ale najmä potom
tie sms-ky, sú mojím hnacím motorom pre organizáciu ďalšieho ročníka
Bratislava Grooming Show. Len neviem, kto ju bude moderovať ....
Všetkým vám ďakujem, ale dovoľte mi ešte
jedno špeciálne poďakovanie. Je pre môjho manžela Riška, ktorý mi
neuveriteľne ochotne a zanietene s celou akciou pomáhal.
Linda Voláriková
organizátorka BGS
|
