CACIB TRENČÍN 2007

Naša prvá výstava sezóny 2007 nevyzerala na to, že dopadne dobre. Celkovo depresívny týždeň, keď som začiatkom týždňa zase zistila, že ten chov nie je taký jednoduchý, ako by sa mohol zdať a od úplneho zdeptania ma zachránila len pozitívna podpora kamarátky, vzápätí na to jeden z ďalších kynologických podrazov typu "odvolávám co jsem odvolal a slibuji co jsem slíbil", ďalej pokračoval nepríjemným telefonátom klientky, ktorá má obviňovala, že mi na servis poslala strojček a my sme jej ho vymenili za nejaký starý ojazdený (čo sa nemohlo stať ani omylom, lebo sme iný doma nemali, takže som len znova zistila, aké vedia ľudia byť vypočítavé a zlé mrchy) a končil tým, že som zbadala po dlhšom čase neostrihanú a naolejovanú Cheeky, ktorá si celú zimu namiesto oddychovania od výstav vykúsala celú náprsenku. Veľmi som sa pohrávala s myšlienkou nevystavovať ju v Trenčíne vôbec, povedala som si, že to je predsa pod moju úroveň. Nakoniec mi to nedalo, vstala som v sobotu ráno o tretej a s polozalepenými očami odpochodovala do strihárne, Cheeky som okúpala a ostrihala a zistila som, že no dobre, tak aspoň na ten CAC v triede šampiónov by to mohlo stačiť. Išla som sa obliekať a budiť Albinu, Petju a manžela. Zdalo sa mi, že nie je až taká zima, akú som očakávala, tak som si povedala, že čo sa budem trápiť prezliekaním na výstave, pôjdem rovno v sukni. Ale k bledozelenej sukni sa mi predsa nehodia čierne čižmy, rozhodla som sa preto pre krémové, ale tie sú semišové. No a čo, veď u nás je len zima a neprší. Ups, o chvíľu na diaľnici už začala poriadna snehová fujavica a do Trenčína, napriek tomu, že to máme len 100 km, sme išli dve hodiny. Zaparkovala som a vystúpila do 15 cm čerstvého snehu. V minisukni a semišových čižmách som vyzerala ako prvostupňový debil, no ale však som blondína, no nie? Mala som problém ustáť to v šmykľavých čižmách sama, nieto ešte odtiahnuť cez ten sneh k hale vozík s klietkami so štyrmi psami, lebo neuvedomiac si komplikácie s počasím, vzala som Brutuska aj Lancera len tak na čumendu, aby si zvykali. Preklínala som sama seba a svoj nerozum, ale nedalo sa už nič robiť, v aute ostať nemohli. Tak sme sa postupne dopracovali k hale, zložili, zvítali s celým ďalším osadenstvom Layton teamu a ďalšími priateľmi a mohli sme začať chystať psov. Od rána mi pílila uši Yveta Martinická, a dokola omieľala, že je Shaggy v hroznej kondícii. Keď som to počula asi desiaty raz, už som jej odsekla, že nech na mňa neprenáša negatívne myšlienky, ja sa chcem tešiť z vystavovania, nech psi zo mňa nevycítia stres. Pred posudzovaním prišiel manžel, ktorý mi sľúbil, že nás bude fotiť, lebo som ho v lete vytočila do nepríčetna, že som zaplatila v zahraničí 10 EUR za fotku z výstavy :-) Celý čas teda chodil a cvakal nás. Všetkých našich dospelých psov sme mali po jednom v triedach, takže nebol až taký problém dostať CACov. Ťažšie to mala naša mládež, ktorá mala vo svojich triedach po dvoch ďalších konkurentoch, v podstate oveľa starších a teda aj vyspelejších a výstavami ostrieľanejších. Ale aj Jazz aj Kačenka svoje triedy vyhrali!!!  Cheeky nastupovala ako úplne posledná v plemene na posúdenie. Musela som sa v duchu smiať, rozhodcovi sa evidentne strašne páčila, lebo keď sa pred ňu postavil, začal sa usmievať a až si tak slastne zamľaskal, no a v kombinácii s jeho rozkošným vzhľadom príjemného staršieho pána ma to pobavilo a vytrhlo z môjho klasického výrazu mračenia sa v kruhu. Potom začali súťaže o tituly, najprv mladí. Jazzík najlepší mladý pes! Všimli ste si niekto Katku, ako ho vystavuje? Ja som sa tak tešila z pohľadu na ňu! Zbožňujem sa pozerať na ľudí, ktorých vystavovanie baví a so psom v kruhu komunikujú tak, že majú z celého predvádzania radosť aj handler aj pes. A naša Kačenka (teraz tá štvornohá) vzápätí po Jazzovi vybehala titul najlepšia mladá sučka. Moje malé kuriatko káčatkovité! Na to malo ísť o CACIB, ale pán rozhodca si to trošku skomplikoval a najprv si vyberal najlepšieho z otvorených tried, potom najlepšieho zo šampiónov, atď. Takže to bolo aj časovo, a pre postupujúcich psov aj kondične náročnejšie. Poprosila som Jarku, aby vystavila Maxa, predsa len mám pocit, že ona ho vie lepšie predviesť, ako ja. Max je taký salámista, že on si to všetko odbehá a odstojí, ale ja som pod jeho snobskú úroveň a on nemá potrebu so mnou komunikovať (a to ju nemal, ani keď u mňa mesiac býval!!!)  A ja neviem predvádzať takého psa, čo so mnou nemá o čom :-)  Mám pocit, že Jarka to s ním naozaj vie, takže mi bodlo, že tam bola (a celú výstavu makala a doupravovávala). Vzala som na vodítko Shaggyho, o CACIB pekne zachodil a aj ho dostal. Res. CACIB dostala naša adoptovaná tímová kolegyňa Deniska so svojím tricolor Bastienom Snehulienka, fakt krásne upraveným a predvedeným. Na to nastúpili sučky, a po nie veľmi dlhom výbere získala svoj už 12-ty CACIB naša Cheeky! No a teraz problém! Kto pôjde s kým do kruhu o BOB? V tíme nastal poriadny stres. Kvôli Yvete som chcela vziať jej Shaggyho ja. Jazza samozrejme jeho majiteľka Katka. Ale kto vezme moje rozmaznané babuľky Cheeky a Kaču? Cheekynu som bez váhania zverila Jarke, pretože to je snáď jediná osoba okrem mňa, ktorú je ochotná ona akceptovať, a Jarka ju predvádzala aj na svetovke v Poznani. A čo Kačenka? Išlo o sekundy, a prvý do rany sa mi dostal Honza Zdařil, ktorý je výborný handler, takže som sa okamžite na neho vrhla, že prosím prosím o pomoc. Takže dostal Kačenku a už aj sme bežali. Vtom mi došlo, že ale toto je fakt výnimočná situácia, že o BOB stojí komplet Layton zostava! A manžel akurát musel utekať za klientami :-( Taká škoda! To by bolo spoločné foto!!!! Rozhodca nás dal do pohybu, a ja som zrazu zacítila, že Shaggymu sa už nechce. Myslela som si, že BOB dostane Cheeky s Jarkou (lebo Jarka ma vždy o BOB porazí, čokoľvek jej strčím na vodítku do ruky :-) ) Ale pán Firlik sa rozhodol pre Shaggyho, vraj všetci sú pekní, ale ten ho chytil za srdce. Poobede sme sa presúvali do haly 1 na záverečné súťaže ... už len kvôli tomu sťahovaniu vecí asi už nikdy nechcem v Trenčíne zvíťaziť. To bol horor. Katka si vzala Jazza a Kačenku najprv do páru. Krásne jej to odbehali, ale predsa len sú to ešte mládežníci, a srsť ešte potrebuje podrásť, konkurencia bola silná, a neumiestnili sa. Jazzík o naj mladého psa tiež pekne bežkal, ale nebol jedným z favoritov rozhodcu. Nastúpila som s Kačenkou o najkrajšiu mladú sučku, rozhodca pán Tibor Havelka. On keď človeka stretne mimo kruh, tak je milý zlatý, ale teda z neho v kruhu ide až strach, ako sa tvári prísne (ale to bude asi taký prípad, ako ja, keď vystavujem, tak sa sústredím, že si každý myslí, že som totálne naštvaná). Uvažovala som, či sa Kačenke ešte vôbec bude chcieť, lebo celý deň na výstave, ráno tréning, potom v kruhu o CAJC, o najlepšiu mladú sučku, o BOB, no samé behanie. Potom tá súťaž párov, kde teda bežkala úplne ukážkovo ... ale už toho bolo fakt dosť. Tak som ju v prípravnom kruhu miesto česania radšej vzala na kolená a mojkali sme sa. A ona vybehla ako veľká ostrieľaná hviezda a postupne sa prebojovala až do finálovej trojky. Martina Smetanová stála vedľa mňa so svojou sučkou shi-tzu a povzdychla si, "no, na vás my nemáme". Tak som sa zasmiala, lebo ja som si myslela presný opak. Práve shitzke z ich chovu som minulý rok práve v Trenčíne ja zadala BABY BIS, lebo bola skrátka úžasná. Kačenka skončila tretia, druhá tuším americká akita a zaslúžene vyhrala Martina so shitzkou!!! Veľmi dobre padlo, keď som za kruhom blahoželala Martine, a ona mi povedala, že naša Kača bola jej favoritkou. Ďakujem Marti, fakt si to vážim :-) A blížila sa súťaž v ôsmej skupine. Obzerala som sa okolo seba a konkurencia vyzerala byť teda veľmi silná. Manžel a Yveta do mňa vyrývali, že tú skupinu musím vyhrať. To som okamžite vedela, že takéto niečo mi prináša smolu a bolo mi jasné, že už len za tieto reči odpochodujem z kruhu s dlhým nosom miesto umiestnenia (v tomto som neskutočne poverčivá). Na Shaggyho bol teraz čas, narozdiel od stresu v kruhu pri posudzovaní, a tak som sa s ním hrala, maznala, pchala ho piškótkami. Odmenil sa mi predvedením, ktoré si vždy neskutočne užívam s Ňufom, Nitrom alebo Cheeky. Vodítko napnuté, on hrdo hlavu hore a bežal pol metra predo mnou. Mne z toho až naskakuje husia koža. V silnej konkurencii ôsmej skupiny sme sa síce neumiestnili, ale rada by som poblahoželať majiteľom víťaznej trojky! Prvé miesto anglický špringeršpaniel (ktorého som na výstavu strihala) majiteľa pána Bugára, druhé miesto moja skvelá kamarátka Daniela Bartošová s labradorkou (klubovou víťazkou troch krajín, okrem iných titulov), a tretie miesto handler Honza Zdařil s veľmi úspešným zlatým anglickým kokrom pani Režnej. Čo k tomu dodať? Užila som si skvelú sobotu, ktorá znegovala všetky depky a nepríjemnosti uplynulého týždňa. Po dlhom čase bol so mnou na výstave aj manžel, a veľmi mi to dobre padlo. Po výstave sme si zašli na večeru, ja som sa doslova natlačila svojou obľúbenou "čínou" a hurá domov. Myslím, že toto bola jedna z výstav, ktorú si budem ešte dlho dlho pamätať. Asi preto som sa aj o nej potrebovala vyrozprávať, resp. vypísať :-) Ak ste to niekto dočítali až sem, tak klobúk dole pred vašou trpezlivosťou :-) Ďakujem všetkým kočkám v Layton teame, a aj naším novým členom, z ktorých máme fakt radosť. Len tak na okraj, dnes mi jedna priateľka od iného plemena volala, že aká je tá naša Katka W. sympatická osoba ... a pokračovala konštatovaním, že ale to ja sa obklopujem samými takými sympatickými a príjemnými babami. Takže Jarka, Albina, Petja, Deniska, Yvetka, Katka, Janka, to je kompliment a zároveň poďakovanie pre vás všetky!  A ĎAKUJEM za všetky gratulácie! 

                                                                                                    Linda